Hnedý cukor je zdravší ako biely cukor
Mýty o cukre sú rôzne no pravda je, že z nutričného hľadiska sú biely a hnedý cukor veľmi podobné, pričom hnedý cukor obsahuje o niečo menej energie. Jedným z najvýznamnejších nutričných rozdielov medzi bielym a hnedým cukrom je, že hnedý cukor má o niečo vyššie hladiny draslíka, železa a vápnika ako jeho náprotivok z bieleho cukru. Rozdiely medzi týmito dvoma cukrami sú však v našej strave zanedbateľné.
Hnedý cukor je biely cukor s prítomnosťou melasy. Melasa dodáva cukru viac vlhkosti (čo robí jeho textúru jemnejšou), má tmavšiu farbu a jemnú karamelovú chuť. Melasa sa prirodzene nachádza v rastlinách cukrovej trstiny a cukrovej repy a je oddelená od kryštálov cukru, aby sa v procese rafinácie vytvoril čistý biely cukor. Hlavným rozdielom medzi bielym a hnedým cukrom je ich chuť a farba, takže výmena bieleho cukru za hnedý v receptoch ovplyvní farbu jedla a dodá mu karamelovú alebo svetlohnedú farbu. Z hľadiska výživy nemá žiadne výhody používať biely cukor oproti hnedému alebo naopak.
Cukor je návykový ako drogy
Cukor často používame ako odmenu pre deti napríklad za dobré výsledky v škole a sami sa ním odmeňujeme po stresujúcom dni, pri oslavách narodenín alebo špeciálnych úspechoch. Jedenie cukru spôsobuje v našom tele uvoľňovanie endorfínov a dopamínu, neurotransmitera spojeného s „okruhom odmeňovania“ a návykovým správaním. Dopamín spôsobuje príjemné pocity, ktoré nás motivujú zopakovať správanie, ktoré ho vyvolalo. Pri opakovaní tohto správania sa mozog prispôsobuje a uvoľňuje menej dopamínu, čo vedie k potrebe konzumovať viac cukru, aby sme dosiahli rovnaké pocity. To môže viesť k zneužívaniu cukru, keďže aktivuje opiátové receptory v mozgu a ovplyvňuje centrum odmeňovania. Výsledkom je nutkavé správanie a túžba po cukre napriek negatívnym dôsledkom, ako sú priberanie, bolesti hlavy a hormonálna nerovnováha. Každou konzumáciou sladkostí posilňujeme tieto mozgové dráhy, čo zvyšuje našu toleranciu a potrebu väčšieho množstva cukru.
Z evolučného hľadiska je prirodzené mať túžbu po jedle na prežitie, avšak táto túžba sa môže zmeniť na nezdravú závislosť na chutnom jedle, čo môže negatívne ovplyvniť pohodu niektorých ľudí, najmä obéznych a bulimických pacientov. Koncept „závislosti na jedle“ sa zakorenil v diétnom priemysle. Nárast obezity a vedecké zistenia o podobnostiach medzi zneužívanými drogami a chutnými potravinami posilnili túto myšlienku. Výskumy ukazujú, že prerušovaný prístup k cukru môže viesť k správaniu a neurochemickým zmenám podobným účinkom návykových látok. Štúdie na potkanoch naznačujú, že prerušovaný prístup k cukru a jedlu môže vyvolať závislosť, prejavujúcu sa prejedaním, abstinenčnými príznakmi či túžbou.
Nadmerná konzumácia cukru môže viesť k zdravotným problémom, ako sú priberanie, bolesti hlavy a hormonálna nerovnováha. Preto je pre zdravie najlepšia striedmosť a vyvážená strava, ktorá pomáha udržať telo aj myseľ v rovnováhe a predchádzať negatívnym dôsledkom prejedania sa cukrom.
Z evolučného hľadiska je prirodzené mať túžbu po jedle na prežitie, avšak táto túžba sa môže zmeniť na nezdravú závislosť na chutnom jedle, čo môže negatívne ovplyvniť pohodu niektorých ľudí, najmä obéznych a bulimických pacientov. Koncept „závislosti na jedle“ sa zakorenil v diétnom priemysle. Nárast obezity a vedecké zistenia o podobnostiach medzi zneužívanými drogami a chutnými potravinami posilnili túto myšlienku. Výskumy ukazujú, že prerušovaný prístup k cukru môže viesť k správaniu a neurochemickým zmenám podobným účinkom návykových látok. Štúdie na potkanoch naznačujú, že prerušovaný prístup k cukru a jedlu môže vyvolať závislosť, prejavujúcu sa prejedaním, abstinenčnými príznakmi či túžbou.
Nadmerná konzumácia cukru môže viesť k zdravotným problémom, ako sú priberanie, bolesti hlavy a hormonálna nerovnováha. Preto je pre zdravie najlepšia striedmosť a vyvážená strava, ktorá pomáha udržať telo aj myseľ v rovnováhe a predchádzať negatívnym dôsledkom prejedania sa cukrom.
Cukor spôsobuje cukrovku
Medzi najznamejšie mýty o cukre patrí, že cukor spôsobuje cukrovku. Cukrovka 1. typu nie je spôsobená diétou alebo životným štýlom, ale nastáva vtedy, keď imunitný systém zničí bunky produkujúce inzulín v pankrease. Toto autoimunitné ochorenie zvyčajne začína v detstve alebo mladosti a vyžaduje celoživotné podávanie inzulínu, aby sa udržali normálne hladiny cukru v krvi. Na druhej strane, cukrovka 2. typu je komplexné ochorenie ovplyvnené viacerými faktormi vrátane genetiky a životného štýlu. Hoci cukor priamo nespôsobuje cukrovku 2. typu, konzumácia stravy s vysokým obsahom cukru môže viesť k nadváhe alebo obezite, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť jej vzniku. Obezita spôsobuje inzulínovú rezistenciu, pri ktorej telo nedokáže efektívne využívať inzulín, čo vedie k zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Preto je dôležité sledovať príjem cukru a udržiavať zdravú hmotnosť, aby sa minimalizovalo riziko vzniku cukrovky 2. typu.
Cukor spôsobuje hyperaktivitu
Mýty o cukre a hyperaktivite z cukru sú založené na jedinej štúdii z polovice 70. rokov minulého storočia. Odvtedy sa uskutočnilo viac ako tucet väčších štúdií bez toho, aby sa dokázalo, že cukor spôsobuje hyperaktivitu.
Keď zjete glukózu, vaše telo rýchlo zareaguje uvoľnením inzulínu, ktorý túto glukózu dostane do vašich buniek a udrží vašu glukózu v normálnom rozmedzí. Je teda zriedkavé dosiahnuť vysokú hladinu cukru v krvi. A nedávna metaanalýza skúmajúca viac ako 31 štúdií dospela k záveru, že konzumácia sacharidov nemala žiadny vplyv na náladu a neviedla k zvýšeniu energie. Nemusí to byť v súlade s vašimi skúsenosťami. Možno máte naozaj pocit, že z jedenia obľúbenej šišky máte nával energie. Tak čo sa deje? No, tento pocit, ktorý máte, môže mať menej spoločného s hladinou cukru v krvi a viac s tým, že cukor spôsobuje, že mozog uvoľňuje dopamín a opioidy – chemikálie, ktoré vám dávajú pocit potešenia.