V dnešnej rýchlej a stresujúcej dobe je čoraz viac ľudí, ktorí doslova trpia s tráviacimi
problémami. Od nafukovania cez kŕče, bolesti čriev alebo žalúdka, či nepravidelnou alebo príliš
častou stolicou. To ich prinesie k lekárovi, a tam nastáva kolobeh vyšetrení. Krvné testy,
gastroenterológ a mnoho ľudí si na vlastné náklady dá vyšetriť aj takzvanú potravinovú precitlivenosť.
Problém nastáva, nie v diagnostike, ale v následnom riešení jednotlivých výsledkov, ktoré boli
klientovi odhalené.
V tomto rozhovore sa budeme rozprávať s pani doktorkou Veronikou Szabovou, ktorá pracuje
ako biochemička v Medirex group, a priblíži nám túto problematiku, čo najjednoduchšie, aby sme
porozumeli základné rozdiely medzi alergiou, intoleranciou a precitlivenosťou (food sensitivity).
A priblížime si aj kedy sa na takéto vyšetrenie oplatí isť, a čo robiť, keď nám niečo zistia.
Potravinové alergie, intolerancie alebo food sensitivity? Aký je medzi nimi rozdiel?
Potravinová alergia I. typu je sprevádzaná tvorbou IgE protilátok, prejavuje sa do niekoľkých minút až
hodín po konzumácii potraviny. Štatisticky ňou trpí 1-4 % populácie. Medzi jej prejavy patrí svrbenie
a začervenanie kože, žihľavka, svrbenie príp. opuch pier, jazyka a hrdla, ťažkosti s dýchaním,
v zriedkavých prípadoch závažný anafylaktický šok. Pri alergii je potrebné úplné vylúčenie danej
potraviny z jedálnička, lebo už jej stopové množstvo môže spustiť závažnú reakciu. Najčastejšie
potraviny, ktoré pôsobia ako alergény sú vajíčka, mlieko, ryby, morské plody, zeler, orechy, sója,
sezam, horčica, vlčí bôb alebo aj obilniny obsahujúce lepok.
Potravinová intolerancia je ďalším častým dôvodom vzniku ťažkostí po jedle. Spôsobuje ju nedostatok
alebo porucha enzýmu, čo môže byť podmienené geneticky alebo vonkajšími vplyvmi. Znamená to, že
niektoré zložky potravín, napríklad histamín alebo laktózu telo nedokáže spracovať a nadbytok týchto
látok spôsobuje rôzne ťažkosti.
Precitlivenosť na potraviny alebo food sensitivity – je sprevádzaná tvorbou IgG protilátok, ktoré sa
v rámci imunitnej reakcie tvoria pri kontakte s komplexnejšími molekulami potravín. Ťažkosti sa
objavujú po niekoľkých hodinách alebo dokonca dňoch po konzumácii potravín. Precitlivenosť na
potraviny so zvýšenou tvorbou IgG protilátok považujeme za dôsledok už prebiehajúceho stavu, ktorý
nie je doposiaľ diagnostikovaný.
Ako sa takýto test na potravinovú precitlivenosť vykonáva?
Ide o klasický venózny odber krvi, teda zo žily lakťovej jamky. Pred odberom sa môže piť čistá voda,
odporúča sa byť nalačno aspoň 3 hodiny. Odber je možné realizovať aj v priebehu dňa. Pred odberom
nie je nutné vynechať lieky – napr. probiotiká ani antihistaminiká, a aspoň mesiac pred odberom
neobmedzovať stravu a snažiť sa mať čo najpestrejší jedálniček.
Kedy sa odporúča klientovi dať si urobiť test na food sensitivity?
Upozorňujeme, že skôr, než sa niekto rozhodne pre vyšetrenie IgG potravinovej precitlivenosti, je
vhodné mať absolvované ostatné vyšetrenia za účelom zistenia príčiny ťažkostí. Vhodné je
absolvovať vyšetrenia u všeobecného lekára, ktorý ďalej môže odporučiť pacienta ku
gastroenterológovi, imunoalergológovi, kožnému lekárovi… Odporúčame realizovať základné
biochemické, hematologické a mikrobiologické vyšetrenia s cieľom vylúčiť infekčné ochorenia
tráviaceho traktu (napr. Helicobacter pylori, parazity), chronické zápalové ochorenia čreva
(celiakia, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba a pod.), histamínovú a laktózovú intoleranciu
a samozrejme vyšetrenie na odhalenie prípadnej alergie I. typu, kde sa testujú IgE protilátky.
Do akej miery sa dajú výsledky považovať za vieryhodné?
Ak pred testom bola už strava obmedzená, môže vyjsť výsledok negatívny napriek tomu, že
precitlivenosť na potraviny je prítomná. Je veľká pravdepodobnosť, že testy budú pozitívne v prípade,
ak už bolo diagnostikované niektoré zápalové ochorenie tráviaceho traktu alebo potravinová alergia.
Na základe výsledkov síce nemožno stanoviť konkrétnu diagnózu, ale výrazne pomôžu rozpoznať
problémové potraviny a následne upraviť jedálniček. Vždy je potrebné na prvom mieste dodržiavať
liečbu predpísanú ošetrujúcim lekárom.
IgG a IgE? Máme tu dva tábory. Niektorí lekári a nutriční terapeuti sú k tomu naklonení, iní zasa vyslovene proti testovaniu. Prečo je medzi nimi taký boj?
Táto problematika je dlhodobo kontroverzná aj preto, že stále nie je dostatok vedeckých
poznatkov, ako precitlivenosť na potraviny vzniká a ako tieto stavy ďalej riešiť. IgG protilátky
v súvislosti s nežiadúcimi reakciami na potraviny nie sú aktuálne zahrnuté v žiadnych
diagnostických kritériách pre žiadne konkrétne ochorenie.
Avšak skúsenosti z praxe hovoria, že ľudia, ktorí nemali zistené iné diagnózy, ani alergie
alebo intolerancie, ale mali ťažkosti pri nameranej zvýšenej hladine špecifických IgG
protilátok, pozorujú zlepšenie stavu po úprave jedálnička na základe výsledkov vyšetrení
potravinovej precitlivenosti.
Čo ak klient nemá žiadne ťažkosti, príznaky, ale napriek tomu by mal pozitívny výsledok na niektoré potraviny?
Treba spomenúť, že IgG protilátky môžu byť pozitívne aj ak človek nepociťuje ťažkosti, v tom
prípade netreba jedálniček upravovať, avšak treba spozornieť, ak by sa nejaké ťažkosti vyskytli.